Golvar

Tuto poviedku som napísal ako volnu disciplinu ku eventu Man of Fantasticland, dúfam že sa vám bude páčiť

Golvar : A tak to bolo..., a tak to začína...

        Bol už neskorý večer keď Golvar vyšiel zo svojho stanu, nikdy si celkom nezvykol na tie kamenne domy ktoré boli všade v Orgrimmare. Jeho stan stál v Údolí duchov (Valley of Spirits) kde nebolo tolko domov a kde tak mohol lepšie rozjímať a kontaktovať s predkami. Dnešný večer bol však niečím iný. Chystal sa urobiť vec na ktorú som sa už dlho pripravoval.Pohladil svojho verného spoločníka Blackrunnera, čierneho vlka, s ktorým už prežil mnoho dobrodružstiev a vydal sa peši do Údolia sily (Valley of Streng). Cestou obdivoval šetťuholníkové obydlia ktoré si tu národ orkov, postavil a ktoré sa tak líšili od tých, ktoré poznal ešte ako mláďa. Onedlho dorazil ku veľkému stanu kde boli boli orkské deti, ktoré ešte nedovŕšili vek dospelosti a nemohli sa účastniť slávnosti Kosh´harg, ktorá sa konala každú jeseň a jar, a bola oslavou, života a prírody ktorá tento život poskytovala. Obvykle by som sa tejto slávnosti musel účastniť aj on, ale to už, nebolo možné, Orgrimmar bol príliš ďaleko od Hory duchov Oshu´gun kde sýdlili prekdovia a počas slávnosti ku nim chodievali šamani kde zotrvávali v meditácii a rozjímaní niekoľko dní. Po jeho vstupe do stanu sa naňho upreli všetky oči detí ktoré tam boli. Nebolo totiž obvyklé že by počas slávnosti ku nim niekto chodil, tobôž šamani. „ Pane prečo nemôžeme byť s ostatnými ?“ pýtalo sa snáď každé dieťa, boli tam ale však aj taký ktorým do dovŕšeniadospelosti chýbal už len rok a cítili sa v spoločnosti malých detí nesvoj. „ Lebo tak káže tradícia, milé deti, pametajte že tradície treba vždy dodržiavať, sú dedičstvom naších predkov. A aj tak by vás to tam určite nebavilo“, musel sa usmiať pri myšlienke, že aj on si v ich veku predstavoval, že despelý hovoria rôzne hrdinské legendy a vojenské historky. V skutočnosti si tam sám pozbieral pár užitočných receptov a vypočul si rôzne nové klebety. „ Vlastne aj ja by som vám dnes chcel porozprávať niečo o vašich predkoch. Sadnite si, aspoň vám dúfam vynahradím tie krvilačné historky ktoré si vonku rozprávajú vaši rodičia“ Vedel som, že týmto získam ich pozormosť, pomyslel si. V stane zavládlo hrobové ticho. „ Porozprávam vám o našej dávnej vlasti a to tom ako sme sa vlastne dostali do Durotaru. Povedzte mi, počul už niekto z vás o Draenore?“. „ Môj ocko mi o ňom, povedal , hovoril mi, že tam kedysi žili hnedý orkovia“, povedalo jedno dievčatko celkom v predu . Niekoľko detí sa začalo smiať. „ Tvoj otec mal pravdu Gervee. Kedysi naša koža bola naozaj hedá. A ja vaám teraz rozpoviem ako sa to všetko stalo, pretože som to sám na vlastnej hnedej koži zažil.

        „Narodil som sa pred 68 rokmi v malej osade kladu Dragonmaw na zabudnutom svete našich predkov draenore. Pche! Je iróniou, že toto mu kedysi dali práve Drenei, čo sa im aj neskôr stalo osudným. Tí posledný z nás, ktorí si na toto obdobie spomínajú, ho majú v pameti ako obdobie mieru a pokoja. Každoročne sa náš celý národ národ stretával pri posvetnej hore duchov Oshu´gun aby sme si uctili predkov a oslavovali život a všetko čo zo sebou prináša. Keď som mal desať rokov objavil vo mne náš klanový šaman talent pre šamanizmus a cit pre kontakt s predkami. Už o niekoľko rokov som bol schopný zosielať z jasnej oblohy blesky a zhovárať sa so zvieratami. čo viac som ešte mohol chcieť?! My všetci?!“ Pri tejto vete sa mi po líci zgúľala veľká slza.. „ V tomto období som spoznal Ner'zhula, klanového šamana klanu Shadowmoon. Bol mojím vzorom vo všetkých oblastiach.preto nás všetkých šokovalo keď nám všetkým oznámil, že národ tajomných drenei, s ktorými sme po stáročia žili v mieri nás chce zničiť. Všetky klany bezhlavo poslúchli jeho volaniea už čoskoro boli naši prví bojovníci pomazaní modrou krvou drenei. Nemôžem Ner'zhulovi vyčítať chybu ktorou odsúdil náš národ , veď ani ja som nedokázal rozoznať ilúzie démonov ktoré nás pobádali k boju od prirodzených vízií našich predkov. To môžete až vi, naša budúca geberácia. Každým dňom prichádzali správy o nových porážkach Drenei. Až nás jedného dňa opustili aj živly. Už som nepušul hlas Zeme, Ohňa, Vzduchu, ani Vody! Čoskoro sme si však našli náhradu v podobe sily používanej tými prekliatimi černokňažníkmi vedeními Guldanom. Všetci sme boli ohromení ich novou silou o ktorú nebolo potrebné prosiť živly. Na niekoľkých väzneních drenei ukázali ich zničujúcu silu využívajúcu rôzne príšeri, spaľujúci oheň a a čary stvorené samotnou temnotou. Dychtil som po tej sile! A za krátky čas som sa stal jedným z prvých černokňažníkov novej Hordy. Bolo to ako droga, cítil som silu pretekajúcu mojimi žilami a spaľujúcu túžbu ničiť a spôsobovať utrpenie. Väčšina si dokonca ani nevšimla zelený odtieň našej kože. Za pár rokov tvrdých bojov, zostalo stáť pred zničujúcou silou Hordy posledné mesto Drenei Shrattrath. V predvečer bitky vyslal Guldan všetky klany na miesto známe dnes ako Kil'jaedenov trón. Miesto prekliatia našej rasy.Guldan nám ponúkol dar v podobe kalicha plného zvláštnej tekutiny. Ako prvý sa napil Grom Hellscream, náčelník klanu Warsong. Ešte dnes počujem jeho rev. Postupne sme sa napili všetci vrátane mňa, jediný Durotan, náčelník klanu Frostwolf, bol dostatočne múdri na to aby prekukol túto pascu démonov. Tento deň nás navždy zmenil. Boli sme odsúdení k večnému ničeniu a službe démonom a Kil'jaedenovej Plamennej légii. Elixír nám dal nesmiernu moc a túžbu ničiť, so silou Hordy sa nemohlo nič rovnať, ani posledné mesto Drenei Shrattrath. Mesto Shrattrath bolo zničené a jeho obyvatelia zmasakrovaní. Po vyhladení Drenei už Horda nemala na Draenore žiadneho nepriatela. Démoni nás využili na pomstu drenei a potom nás odkopli. Zúzla černokňažníkov zničili a vyčerpali našu zem a už nebolo šamanov, ktorý by ju obnovili. Horna potrebovala nový cieľ, proti ktorému by obrátila svoj hnev. Vtedy sa Guldan skontaktoval s ľudským mágom Medivhom s pomocou ktorého vytvoril potrál do nového sveta Azeroth obývaného rasou ľudí ktorá mala byť ľahkým cieľom krvilačnej Hordy. Horda sa hnala ako mor, zličila všetko čo jej stálo v ceste a zničila ľudské kráľovstvo Stormwind ale nakoniec bola Horda porazená a zahnaná do internačných táborov ako dobytok. Z tochto obdobia si pametám len veľmi málo, snáď len príchuť pomií, ktorými nás kŕmili. Až kým neprišiel Thrall, syn Durotana, ktorý...

        Zrazu bolo počuť ohlušukúci zvuk bojového rohu Warcaller Gorlacha, ktorý mohol znamenať len jediné. „Prepad! Nemŕtvi útočia!“ Celé mesto razom ožilo. Muži a aj ženy chytali zbrane a hrnuli sa k hlavnej bráne.Golvar dúfal, že už tieto príšeri nikdy viac neovidí a už vôbec nie v Orgrimmare. „Deti chýchlo chodte do Údolia česti!, budete tam v bezpečí kým neporazíme votrelcov!!“. Všetky deti razom poslúchli rozkaz, to bola jedna z prvých vecí ktoré sa orkské deti naučili. Niekoľko postarších detí však nechcelo odýsť a chceli bojovať. „ Viem, že máte chuť bojovať , ale dnes nie, nebojte sa v dnešných časoch nieje problém nájsť na Azerothe nepriateľa s ktorým môžete bojovať, kedže Horda ich má dosť“, stále ich to celkom nepresvedčilo a tak teda dodal „ dobre, mám pre vás úlohu, odprevaddte deti do Údolia česti, ak by padla obrana mesta budete ich chránit, jasné?!“ to zabralo. Orkovia plný elánu odpovedali na rozkaz orkskou frázou zug-zug a dali sa do práce. Golvar zatial vybehol von zo stanu a vysadol na Blackrunnera. Pribehol na ňom ku hlavnej bráne, kde už čakala nastúpena posádka Orgrimarru na čele s Thrallom a Garroshom, ktorí sa ako obvykle hádali. „Garrosh nespochybňuj moju autoritu ! Zostaneme stáť za bránou!Nemŕtvi ju už obsadili“ kričal Thrall, „ ale ak ju napadneme mohli by sme ju dobyť speť a zabrániť im tak vniknúť do mesta“, „ ale za aké straty?“.Naozaj na hradbách sa už objavovali prvý nemŕtvi. Boli to hnusné formy života. Rozkladajúci sa ľudia, ktorým bolo vidno kosti trčiace z tela, a takysto aj tie hnusné veľké beštie, ktoré boli pozošívané z niekoľkých tiel. Stráže museli dostať nepripravené, inak by sa na ne nikdy nedostal „Povstante synovia a dcéri Hordy! Naskytla sa nám príležitosť opeť preukázať našu čest v slávnom boji! Myslite na svoje rodiny, ktoré teraz bránite a na to,že každý krok späť môže znamenať ich smrť!“ zareval mocným hlasom Thrall. V tom za rozbila brána a do mesta sa začali valiť hordy nemŕtvych. „ Loktar-ogar! Za hordu!“ zelená armáda na čele s Thrallom sa vrhla na svojho nepriatela so všetkou zúrivosťou. Na toto som už starý pomyslel si Golvar, ale keď uvidel elán v očiach okolitých orkov, napadlo ho, že možno až taký starý nie a vrhol sa do bitky. Najprv však musel povolať na pomoc živli, pretože klasickými zbraňami by toho ako šaman veľa nezvládol. „ Prosím vás živly sveta Oveň, Zem, Voda, Vzduch, pomôžte mi v tomto boji. Bránime v ňom náš domov, ktorý bol bezdôvodne napadnutý“. A živly ho vypočuly. Na Oblohe sa objavily prvé mraky, ktoré už začali vyvolávať aj ostatný šamani. Golvar začal vrhať na okolitých nemŕtvych bleskové gule, ktoré im pálili vnútornosti, a potom umierali v posmrtnej agónii. Všade prebiehal zúrivý boj. Bojovníci hordy sekali do nemŕtvich sekerami a mečmi, zatial čo Ghúlovia sa zúrivo vrhali na všetko živé čo videli. Odrazu spadlo pred golvara roztrhané telo orka, ktorého poznal už od detstva. Zabil ho neďaleký hnus, ktorý sa oháňal obrovskou sekerou a malým hákom v tretej ruke. Golvar Požiadal ducha Ohňa aby ho zpálil vznútra. Hnusovi začalo z vnútra vypadávať hznité spálené vnútorné orgány. Potom si prepožičal oheň z neďalekej fakľe a vrhol ho to hnusa, to malo za následok roztrhanie celého jeho tela. Golvar vydal zo seba bojový pokrik a chcel sa pustiť do ďalších živých mŕtvol keď v tom zbadal ako ku nemu beží Rokhan, najlepší prieskumník hordy a mieril rovno za Thrallom. „ Z údolia duchov sa valí veľké množstvo nemŕtvych šéfe, ak tak rýchlo niekto nepríde tak nás obkľúčia“, Thrall chvíľu poprzmýšlal a potom sa pozrel na Golvara „ Golvar zober si tretinu mužov a choď rýchlo tam“, „dobre urobím to“ . Chvíľu trvalo kým oddelil potrebných mužov z bitky pretože ich už ovládla krvilačnosť, ale podarilo sa mu vyraziť s odielom vojakov . Všetci stuhli pri pohlade na to čo bolo kedysi údolie duchov. O Golvarovom stane nemohlo byť ani stopy a všetky budovi a chatrče buď horeli alebo boli ničené hnusami. Už nebola nádej na záchranu, jedine ak za veľkých strát. Ptero sa musel golvar rozhodnúť pre zúfalé riešenie. Otočil sa ku vojakom a povedal „vrátte sa naspät ku náčelníkovi, ja tu ostanem a vybavím to tu“! Niekoľko mužov na chvíľu nechápalo prečo majú ustúpiť, ale keď pochopli o čo Golvarovi ide vydali sa naspäť ku Thrallovi. Thrall zosadol z Blackrunnera pretože sa musel sústrediť. „Duch Zeme, prosím ťa, zošli svoj hnev na tychlo služobníkov zla, ktorý bezdôvodne ničia naše domohi a daj im pocítiť svoj hnev!!“ Následne začal Golvar v pravidelnom rytme búchať palicou o zem. Vtedy si ho všimli prvý nemŕtvi a začali bežať jeho smerom. V tom sa ale začali steny hory v ktorého údolí bolo Údolie duchov postavené začali rúcať. Väčšina nemŕtvych si to ani nevšimla až keď na nich začali padať hromady skál a kamenia, ktoré zavalili celé údolie. Celá armáda nemŕtvych bolo konečne pochovaná pod horou zeme a kamenia. Bitku nakoniec vihrali orkovia. Keď prišiel Golvar naspäť do do Údolia sily videl ako orkovia zabíjajú posledných nemŕtvych. „Horda opät víťazí!“ zakričal z plných pľúc Thrall a vidal zo seba mocný víťazný pokrik ku ktorému sa čoskoro pridali všetci víťazný krvou zakrvavení orkovia. Thrall kývol na Thralla hlavou aby prišiel bližšie ku nemu. „Zajtra príď do Paláca na poradu, to čo sa tu dnes salo bude mať ešte vážne následky“.

        Na noc prichýlila Golvara vo svojom dome jedna rodina. „Dakujem že ste mi u seba dovolili prenocovať“ povedal pri raňajkách Golvar, „ale to nič nebolo pomohli ste zachrániť Orgrimmar pred skazou, a predsa sme orkovia a musíme si navzájom pmáhať“. Po raňajkách sa vydal Golvar do Thrallovho paláca, ktorý stá na konci Údolia múdrosti. Pred vchodom do paláca stáli osobné stráže náčelníka elitní vojaci kor´kron. „ Náčelník ma očakáva“, oznámil strážam Golvar. Tí len bez slova otvorili dvere a vpustili do dovnútra. Golvar už bol v paláci veľakrát, preto vedel že ma íst priamo do trónnej sály, ktorá bola osvietená len horiacim ohňom a znobená rôznou ulovenou zverou. Z dialky už bolo počuť zvučný Thrallov hlas. „Golvar čakali sme iba na teba. V prvom rade by som sa ti hcel v mene celého Orgrimmaru poďakovať za to čo si urobil v Údolí duchov. Poznám ťa už dlho a viem že by si to neurobil keby to nebola posledná možnosť“, „bolo mi cťou opäť aktívne poslúžiť Horde, náčelník“, odvetil Golvar. Vráťme sa ale k včerajšiemu útoku. Nepochybne nás napadli nemŕtvi Lich Kinga. V budúcnosti sa budeme musieť postarať o zlemšenie obrany....“ „Už dávno som ti hovoril, že by brána a hradby mali byť spevnené železom“ povedal urazene Garrosh. „ To je síce pravda náčelník klanu Warsong ale preto mi nemusíš skákať do reči.“ Nasledovala chvíľa ticha kedy sa Thrall chcel uistiť, že to Garrosh pochopil. „Od Jainy som sa už dávnejšie dozvedel, že Lich King je vskutočnosti uväznený duch Ner'zhula.“. ale to neje možné, pomyslel si golvar, osobne som Ner'zhula poznal a ten by nebol schopný napadnúť orkov. „Tento incident je dôkazom, že Lich king sa stal hrozbou aj pre Hordu a preto musíme konať“, pokračoval ďalej Thrall vážnym hlasom, „ rozhodol som sa vyslad na kontitent Nortrend, kde Lich King sýdli a pokúsiť sa ho ako nášho spoločného nepriateľa s alianciou poraziť. Naše jednotky budú pod priamim velením Garrosha a jeho klanu Warsong ktorí su našimi najlepšími bojovníkmi , viem Garosh, že si to chcel urobyť už dávno a tak ti na to dávam povolenie. Ale upozorňujem ťa, ak aliacia prvá nevyvová veči nám agresiu, nechcem aby si to bol ty jasné?!“ Garrosh bol zjavne touto úlohou poctení, aj keď pri rečiach o Aliancii jeho elán trochu poklesol a povedal „ bude mi cťou viesť naše jednotky do víťazstva náčelník“. „ Thrall ak smiem niečo povedať“ ozval sa Golvar, „osobne som Ner'zhula poznal a neverím, že by napadol orkov. Ak dovolíte chcel by som sa aj ja účastniť výpravy do Nortrendu a ak to bude možné porozprávať sa s ním. Prinajhoršom moje skúsenosti a schopnosti ovládať živli by sa na výprave Garroshovi zišli“. „Výborný nápad Golvar, tvoje skúsenosti majú veľkú cenu a možno by sa ti mohlo podariť Ner'zhula presvečiť aby skončil s tým šialenstvom“ povedal Thrall nadšený touto myšlienkov. „Ďakujem, náčelník, dúfam,že vás nesklamem“. „Moje rozkazy sú nasledovné: Garrosh, ty vyrazíš čo najskôr do Nordrendu a vybuduješ tam pevnosť hodnú Hordya budeš čakať na môj príchod. Ty Golvar pôjdeš do Nordrendu neskôr na vzducholodi spolu s ďalšími šamanmi. Dohovoril som“. Zug-zug, ozvalo sa naprieč sálov a všetci sa rozišli.

        Za niekoľko dní vyrazil Garrosh so svojím klanom do Nordrendu kde sa hneď na začiatku stretol s odporom zo strany Lich Kingových služobníkov.

        Po dvoch mesiacoch napokon nastal čas aby vyrazil do Nordrendu aj Golvar na čele ďalších dvanástich šamanov. Po nástupe na vzducholoď nasledovaly nudné bezpečnostné pokyny od malej goblinky počas letu. Golvar už mal plné myšlienky na nové dobrodružstvo ktoré ho čakalo, a na ktoré ako si myslel sa už ani nikdy nevidá, ale ako sa zdalo predkovia s ním mali iné plány. Let mal trvať niekoľko hodín. Posledné čo počul pred tým ako zaspal bolo šomranie goblinky, ktorá nadávala že dva zlaté za toľké šlapanie do pedálov nestoja...